Pavol Országh Hviezdoslav je verejnosťou vnímaný ako bard slovenskej poézie. Jeho pozostalosť, ktorá tvorila základ zbierkového fondu niekdajšieho Hviezdoslavovho múzea, ktoré je dnes súčasťou Oravského múzea P. O. Hviezdoslava obsahuje aj zbierku závesných obrazov. V roku 2019 sme si pripomínali 170. výročie narodenia tohto básnika a 65. výročie vzniku Literárnej expozície P. O. Hviezdoslava a preto sa Oravské múzeum rozhodlo podať projekt na zreštaurovanie vybraných diel, ktoré boli v minulosti súčasťou interiéru Hviezdoslavovej domácnosti a dnes sú dve z nich súčasťou stálej expozície.
Cieľom projektu bolo zreštaurovanie troch umeleckých diel. Olejomaľbu od M. Th. Mitrovského znázorňujúca Diplom čestného člena Turčianského kasína dostal Hviezdoslav v roku 1909 pri príležitosti svojich 60. narodenín. Turčianske kasíno vzniklo v Martine v roku 1861 v období národného prebudenia Slovákov a malo národnobuditeľské poslanie. 19. storočie prinieslo rozmach spoločenských klubov v Európe, ktoré sa nazývali kasína. Nešlo však o kasína v podobe, akej ich poznáme dnes. Išlo o pánske kultúrno-politicko-spoločenské spolky. Okrem debát, ktoré mali svoje pravidlá sa tu organizovali prednášky, recitácie a iné aktivity. Kasína mali často aj vlastnú čitáreň časopisov. Medzi členmi Turčianskeho kasína boli šľachtici, statkári i predstavitelia miestnej inteligencie. O prijatí Hviezdoslava za čestného člena Turčianskeho kasína rozhodlo valné zhromaždenie dňa 31.1.1909 na návrh Jozefa Capka. „Valné shromaždenie s veľkým nadšením, jednomyseľne vyvolilo p. Pavla Országha Hviezdoslava za čestného úda turč. Kassína, na dôkaz opravdovej, úprimnej vďaky a úcty za jeho neoceniteľné zásluhy na poli slovenskej literatúry vydobyté...“1
Predmetné dielo spolu so sprievodným listom2, v ktorom uvádza predseda kasína Ján Vanovič aj Mitrovského autorstvo bolo Hviezdoslavovi odoslané dňa 24. mája 1919. Diplom čestného člena mal popredné miesto v Hviezdoslavovej pracovni, preto pri tvorbe libreta a realizácii Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava, ktoré bolo otvorené v roku 1954, nesmelo toto dielo chýbať v stálej expozícii. 
Druhým zaujímavým dielom, ktoré má svoje stále miesto v Hviezdoslavovej expozícii je olejomaľba s názvom Morská zátoka, ktorá pravdepodobne zachytáva jedno zo sídel Blízkeho východu. I keď Hviezdoslavov príbytok zdobilo hneď niekoľko hodnotných umeleckých diel, nebol vášnivým zberateľom umenia a obrazy dostával väčšinou ako dary, pri rôznych životných jubileách. Koncom 19. storočia vycestoval so svojim švagrom Pavlom Novákom do zahraničia zbierať peniaze na výstavbu nového dolnokubínskeho kostola. Navštívili Rakúsko i Nemecko. V Mníchove navštívili aj českého maliara, Jaroslava Věšína, ale aj miestne „obrazárne“. Nadšenie z umeleckých diel opisoval v listoch adresovaných svojej manželke. Na tejto ceste mal po prvý raz v živote možnosť vidieť more a opakovane sa vybral i na Helgoland. V jednom liste svojej žene napísal: „...more ma veľmi prekvapilo svojou velebou a krásou...“
Je pravdepodobné, že i predmetné dielo získal práve počas svojej zahraničnej cesty ako pripomienku ďalších prímorských krajín. Morská zátoka mala svoje stabilné miesto v Hviezdoslavovom salóne, kde manželia často prijímali návštevy. Pri opise mora priateľom, ktorí ho v živote nevideli, bolo určite príjemnejšie ukazovať im obrázok prívetivého Stredozemného mora, ako nehostinné a chladné pobrežie Severného mora, obmývajúceho Nemecko. 
Tretie dielo, ktoré sa vďaka Fondu na podporu umenia podarilo zreštaurovať, je podobizeň tirolského chlapca. Pre svoju zlú kondíciu bolo doposiaľ umiestnené v depozitári. Vďaka komplexnému zreštaurovaniu bude toto dielo využívané na krátkodobé, i dlhodobé výstavné účely. Reštaurátorské práce vykonala Mgr. Art. Erika Benická, člen Komory reštaurátorov SR.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Autor: Mgr. Daša Korytárová Lofajová, PhD.
Foto: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava
1Výťah zo zápisnice valného zhromaždenia Turčianskeho kasína. Zdroj: Oravské múzeum, LVO-SL, prir. č.: 1978/00665.
2List Jána Vanoviča adresovaný Hviezdoslavovi. Zdroj: Oravské múzeum, LVO-SL, prir.č.: 1980/00064
