Život ľudu pod tatranskými štítmi, či krásnou Poľanou učaroval mnohým umelcom. Inšpiráciu nachádzali v krajine, živote prostého ľudu, v ľudovej architektúre a zvykoch našich predkov. Niet divu, že mnohým z nich učaroval aj severný región obklopený západnými Tatrami, Malou a Veľkou Fatrou. Región, ktorý bol vždy trochu iný ako tie ostatné. Aj život v ňom bol o čosi ťažší, no napriek tomu tu od jak živa žili srdeční a pracovití ľudia, ktorý na svoj rodný kraj nedajú dopustiť. Zžili sa s okolitou prírodou a privykli na tvrdý život.
Orava sa stala inšpiráciou pre mnohých umelcov, ktorí sa jej krásu a život ľudu rozhodli zachytiť štetcom na plátno. Orava bola pre nich inšpiráciou či už prechodnou, alebo sa stala ich celoživotnou inšpiráciou, ako tomu bolo aj pri Márií Medveckej.
Pre Martina Benku znamenala jeho prvá cesta na Oravu v roku 1913 „slovenské preporodenie“. Podľa historikov umenia znamenala návšteva Oravy pre Benku rozhodujúci podnet pre názorový prelom v jeho tvorbe. Očarený krásou hôr, prírody a drevených chalúpok vytvoril pri svojej vtedajšej návšteve obraz s názvom Oravská dedina, ktorý sa v roku 2008 vydražil v aukčnej sieni SOGA za 7137 EUR. V roku 2011 vydražila v Čechách aukčná sieň Dorotheum Benkov obraz s názvom Orava, za 81 670 EUR. Plátno zachytáva oravskú architektúru v zimnej krajine. Benka sa často krát na Oravu vracal. Rád navštevoval Veličnú, no zablúdil aj do severnejších končín Oravy.
Medzi výtvarníkov, ktorí sa rozhodli zachytiť Oravu na svojich plátnach, či grafikách, patrili Ján Želibský (Zázrivá), Ernest Zmeták (Zázrivá), Matilda Čechová (Zázrivá), Peter Arnold Weiss-Kubínčan, Alexander Bazovský, Vincent Hložník, Martin Benka, Jaroslav Augusta a mnoho iných. 
Významným inšpiračným zdrojom bola Zázrivá. Dedina založená na valašskom práve, s roztrúseným typom osídlenia. Práve kopanice robia túto oblasť rázovitou. Mária Medvecká spolu so svojim manželom Ctiborom Belanom tu vlastnili na Grúňoch chalupu, kde načerpávali silu do ďalšej tvorby a taktiež nachádzali novú inšpiráciu. Zázrivá sa stala inšpiráciou taktiež pre výtvarníka a zberateľa umenia Ernesta Zmetáka, ďalej pre Jána Želibského, Alexandra Bazovského, Matildu Čechovú. Vo výtvarných dielach dominuje krajina. Veľkú pozornosť však autori venujú aj oravskému ľudu, ktorý zachytávajú pri jeho každodenných prácach.
Mária Medvecká často krát zachytila Oravčanov aj na portrétoch. Azda najslávnejší je portrét dvoch Oravčaniek na Československej desaťkorune, ktorá bola vydaná v roku 1960. Mária prezentovala svoju oravskú inšpiráciu aj v pražskom Belvederi, kde sa v roku 1981 konala výstava jej diel pod názvom Obrazy z Oravy. Najvyššiu cenu v aukcií dosiahlo v roku 2003 jej dielo s názvom Jeseň na Orave, ktoré sa vydražilo za 4149 €.
Oravu radi navštevovali aj Vincent Hložník, Fero Kráľ, Ladislav Čemický, či Milan Paštéka. U mnohých umelcov bolo v obľube maľovanie v plenéri.
Taktiež netreba opomenúť manželov Kolčákovcov. Ignác, rodák z Oravy pritiahol na Oravu aj svoju manželku Bělu. Okrem toho, že tu dlhé roky tvorili, stál Ignác Kolčák pri zrode Oravskej galérie a v 70. rokoch 20. storočia bol aj jej riaditeľom.
Autor: Daša Lofajová
Foto: webumenia.sk
